Databáza právnych otázok

Obec má na základe § 88 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej len „Stavebný zákon“) možnosť odstrániť reklamné stavby, ktoré boli zhotovené bez stavebného povolenia, v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia. V súlade s § 88 ods. 8 Stavebného zákona nie je na odstránenie reklamnej stavby, ktorá bola postavená bez stavebného povolenia, v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia, potrebné povolenie stavebného úradu, ak ohlásenie odstránenia stavby podala.

Predmetom poplatku za rozvoj podľa § 3 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj v platnom znení je pozemná stavba nachádzajúca sa na území obce, ktorá je uvedená v právoplatnom stavebnom povolení a ktorou vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby.

V súlade s ustanovením § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom znení (ďalej len „Stavebný zákon“) je možné realizovať stavby, ich zmeny a udržiavacie práce výhradne na základe stavebného povolenia alebo po ohlásení stavebnému úradu.

Číslovanie budov upravujú § 2c zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) a § 4 až § 8 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z. z., ktorou sa stanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a číslovaní stavieb (ďalej len „vyhláška“).

Podľa zákona o obecnom zriadení je obec povinná na vlastné náklady zabezpečiť tabuľky so súpisným číslom rovnakého vzoru. Naopak, tabuľku s orientačným číslom si obstaráva stavebník, ktorý je zároveň zodpovedný za jej pripevnenie a údržbu, ako aj za údržbu tabuľky so súpisným číslom na vlastné náklady.

Na základe gramatického výkladu možno konštatovať, že obec má povinnosť zabezpečiť tabuľky so súpisným číslom na svoje náklady vždy, keď o to stavebník požiada. Tento záver vyplýva z toho, že zákon o obecnom zriadení ani vyhláška presne nešpecifikujú, koľkokrát má obec stavebníkovi tabuľku so súpisným číslom poskytnúť, ani v ktorých prípadoch nemá byť poskytnutá na náklady obce.

Pozemok možno delimitovať a následne previesť do vlastníctva obce prostredníctvom protokolu, ak sú predložené tieto doklady:

• žiadosť o delimitáciu parcely,
• doklad preukazujúci nadobudnutie stavby – napríklad delimitačný protokol o prechode nehnuteľností spravovaných bývalými národnými výbormi, karta dlhodobého majetku obce, pasport miestnych komunikácií, stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, hospodárska zmluva alebo iný dokument, ktorý potvrdzuje vlastníctvo stavby pred účinnosťou zákona o majetku obcí,
• vyjadrenie Okresného úradu, pozemkového a lesného odboru, či na daný pozemok SR-SPF bol alebo nebol uplatnený reštitučný nárok podľa zákona č. 229/1991 Zb. a zákona č. 503/2003 Z. z. (Toto vyjadrenie sa vzťahuje na pôvodné pozemkovo-knižné alebo E-KN parcely, nie na stav C-KN, a vydáva sa na základe dokladov z katastrálneho odboru o preverení právneho stavu parcely. Ak ide o neknihované parcely podľa písomného vyjadrenia katastrálneho odboru, vyjadrenie nie je potrebné.),
• geometrický plán, ktorý vyčleňuje časť pozemku neumiestnenú pod stavbou vo vlastníctve obce,
• potvrdenie o pridelení identifikačného čísla obce (IČO),
• potvrdenie o zvolení starostu obce.

Podľa slovenského právneho rámca je možné prijať VZN, ktoré určujú názvy ulíc aj pred ich skolaudovaním, ak ide o správne rozdelenie a označenie územia. Zákon o obciach, ako aj zákon o pozemných komunikáciách nevyžadujú, aby boli ulice skolaudované pred určením ich názvov. Kľúčovým faktorom je, že názvy ulíc sú určené na základe plánu obce a účelnosti pre orientáciu a administratívne účely.

Skolaudovanie ulice sa zvyčajne vzťahuje na technické a stavebné aspekty (inžinierske siete, prístupové cesty atď.), samotný názov môže byť určený už skôr, aby sa zabezpečila administratívna organizácia územia.

Ak sa teda VZN týka len názvov ulíc a nezmieňuje sa o technickom stave alebo nevyžaduje splnenie podmienok pre skolaudovanie, jeho prijatie môže byť v súlade so zákonom. Vždy je však vhodné preskúmať konkrétny text VZN a zohľadniť špecifické právne predpisy, ktoré môžu platiť v konkrétnych prípadoch.

Zasadnutia obecného zastupiteľstva sa konajú podľa potreby, najmenej však každé tri mesiace. V prípade, že tretina poslancov požiada o zvolanie zasadnutia, starosta ho musí zorganizovať do 15 dní od prijatia žiadosti.

Obec môže zamestnať poslanca obecného zastupiteľstva na dohodu o vykonaní práce, ale tento krok je potrebné posúdiť z viacerých právnych hľadísk, aby sa predišlo konfliktom záujmov a porušeniu legislatívy ako je konflikt záujmov, pracovnoprávne vzťahy, schválenie zo strany obecného zastupiteľstva, Zákon o obecnom zriadení, transparentnosť a verejná kontrola.

Poslanec má počas práceneschopnosti oprávnenie zúčastniť sa zasadnutia obecného zastupiteľstva a hlasovať o uznesení, pokiaľ to nie je v rozpore s jeho zdravotným stavom a pokiaľ nie sú stanovené iné obmedzenia v interných predpisoch obce alebo v legislatíve. Z právneho hľadiska práceneschopnosť nebráni poslancovi vykonávať jeho mandát, vrátane účasti na zasadnutiach a hlasovania o uzneseniach, ak sa cíti schopný vykonávať svoje povinnosti.

Avšak, je dôležité, aby tento postup neohrozil efektívnosť rokovania a aby sa neporušovali pravidlá týkajúce sa zdravotných obmedzení. V prípade, že poslanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu zdravotného stavu, mal by sa zdržať účasti na zasadnutí, aby neovplyvnil rozhodovanie v rámci OcZ.

Zákon o obecnom zriadení a zákon o majetku obcí neobsahujú výslovné ustanovenie, ktoré by ukladal povinnosť každej obci prijať zásady hospodárenia a nakladania so svojím majetkom. Tieto právne predpisy však používajú formulácie ako „obecnému zastupiteľstvu je vyhradené určovať zásady“, „obecné zastupiteľstvo schvaľuje prevody vlastníctva hnuteľného majetku obce alebo nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách“ či „obec môže upustiť od vymáhania majetkových práv obce len vtedy, ak to určia zásady“.

Súdna prax na Slovensku pritom rozhodla, že každá obec má povinnosť prijať zásady hospodárenia a nakladania so svojím majetkom, aj keď táto povinnosť nie je výslovne uvedená v zákone.

Hoci právne predpisy nestanovujú konkrétne sankcie za neprijatie týchto zásad, ich absencia môže viesť k riziku kompetenčných konfliktov medzi obecným zastupiteľstvom a starostom obce, prípadne až k vyhláseniu neplatnosti úkonov.

Z uvedených dôvodov považujeme za vhodné, ba až nevyhnutné, aby obec prijala zásady hospodárenia a nakladania so svojím majetkom.

Okruh úkonov, ktoré musí schvaľovať obecné zastupiteľstvo, je stanovený v § 9 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Tento zákon upravuje pôsobnosť obecného zastupiteľstva pri nakladaní s majetkom obce v taxatívnom zozname. To znamená, že obecné zastupiteľstvo nemá rozhodovať o všetkých dispozičných úkonoch týkajúcich sa majetku obce, ale len o tých, ktoré sú zahrnuté v týchto vymedzených okruhoch. V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že starosta obce a obecné zastupiteľstvo majú rozdielne úlohy. Starosta, ako výkonný a štatutárny orgán obce, sa zameriava na každodenné záležitosti a praktické riadenie obce, zatiaľ čo obecné zastupiteľstvo vykonáva svoju činnosť v pravidelných časových intervaloch a sústreďuje sa predovšetkým na koncepčné otázky.

Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v § 9 ods. 2 definuje prípady nakladania s majetkom obce, ktoré schvaľuje obecné zastupiteľstvo. Zriadenie vecného bremena patrí medzi úkony týkajúce sa nakladania s majetkovými právami obce. V tejto súvislosti sa plánuje určenie hodnotovej hranice, ktorá vymedzí, do akej výšky môže o nakladaní s majetkovými právami rozhodovať starosta a od akej výšky to bude kompetencia obecného zastupiteľstva. Táto hranica určí aj to, kedy bude potrebný súhlas obecného zastupiteľstva pri zriaďovaní vecného bremena.

Niektoré katastrálne odbory okresných úradov SR v rámci vkladového konania, ktoré sa týkajú zriadenia vecného bremena, vyžadujú predloženie súhlasu obecného zastupiteľstva, ak je obec jedným z účastníkov zmluvy. Preto odporúčame upravit otázku zriaďovania vecných bremien v zásadách hospodárenia a nakladania s majetkom obce, keďže samotné spresnenie hodnoty nakladania s majetkovými právami obce nemusí byť dostačujúce pre niektoré katastrálne odbory okresných úradov.

Ochrana pokojného stavu poskytovaná obcou, ako je uvedené v Občianskom zákonníku, sa najčastejšie týka susedských sporov. Napríklad, ak sused A dlhodobo prechádza cez pozemok suseda B, aby sa dostal k studni, a sused B sa rozhodne umiestniť prekážku, ktorá zamedzí prístup k studni, sused A môže požiadať obec o ochranu pokojného stavu. Obec nebude riešiť právny stav, ale skôr faktický stav – teda to, že sused A mal dlhodobý prístup a sused B tento stav narušil. Obec sa teda zameriava na ochranu faktického stavu, pričom právne spory sú výlučne v kompetencii súdov.

Základnú právnu úpravu pre problematiku komisií obecného zastupiteľstva predstavuje zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení (ďalej len "zákon").

Podľa § 15 ods. 1 zákona „Obecné zastupiteľstvo môže zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.“ Podľa § 15 ods. 2 zákona „Komisie sú zložené z poslancov a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom.“

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že členmi komisií obecného zastupiteľstva nemusia byť výlučne poslanci obecného zastupiteľstva. Môžu nimi byť aj iné zvolené osoby, pričom zákon nestanovuje nijaké špeciálne požiadavky, ktoré by mala táto osoba spĺňať. Zákon dokonca neprikazuje ani to, aby išlo nevyhnutne o obyvateľa obce. Vzhľadom na špecializovanú činnosť komisie by však malo ísť o osoby, ktoré majú k obci vzťah a poznajú životné podmienky jej obyvateľov. V závislosti od zamerania tej-ktorej komisie by členmi komisie mali byť osoby, ktoré sú odborníkmi v danej oblasti, resp. rozumejú problematike, ktorou sa komisia bude zaoberať. Pokiaľ ide o počet členov komisie, zákon ho nestanovuje.

Právna úprava zloženia komisií je teda len rámcová a zloženie a úlohy komisií vymedzuje obecné zastupiteľstvo (§ 15 ods. 3 zákona).

Všetky obce, bez ohľadu na svoju veľkosť alebo počet obyvateľov, musia dodržiavať súlad s GDPR. Výnimka sa určite nepredpokladá, pretože nariadenie je platné od 25. mája 2018. Možno však bude existovať výnimka v podobe sankcií, ktoré si jednotlivé štáty môžu prispôsobiť pre obce a mestá.

Zverejňovanie stanovísk orgánov verejnej správy, ktoré obsahujú osobné údaje, ktorý ich vypracoval, na sociálnych sieťach poslancom zastupiteľstva nie je v súlade so zákonom, pokiaľ neexistuje právny základ na zverejnenie týchto údajov.

Osobné údaje zamestnancov verejnej správy podliehajú ochrane a tieto údaje môžu byť sprístupnené iba v prípade, že je to zákonne odôvodnené, alebo ak dotknutá osoba (zamestnanec) dala súhlas na ich zverejnenie.

Ak poslanec zverejní takéto údaje bez primeraného právneho základu, môže porušiť zákony o ochrane osobných údajov a spôsobiť právne dôsledky. Okrem toho môže ísť o porušenie etických zásad verejných činiteľov, ktorí by mali zabezpečiť dôvernosť citlivých informácií.

Obec nie je podľa infozákona povinná pravidelne poskytovať informácie súkromnej spoločnosti, ktorá ich využíva na komerčné účely, ak tieto informácie už zverejňuje na svojom webovom sídle. Podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám (infozákon) sú povinné subjekty povinné sprístupniť informácie žiadateľovi, ak sú požiadavky na informácie v súlade s pravidlami zákona. Avšak, ak sú informácie už verejne dostupné napr. na oficiálnej webovej stránke obce, nie je potrebné tieto informácie poskytovať znova na základe individuálnej žiadosti. Je však potrebné, aby informácie boli dostupné v dostatočne prehľadnej a prístupnej forme pre každého záujemcu.

Kontrola zverejňovania informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám v obchodnej spoločnosti, v ktorej má obec 100 % majetkovú účasť, nepatrí priamo do kompetencie hlavného kontrolóra obce. Hlavný kontrolór obce sa zameriava na kontrolu hospodárenia a nakladania s majetkom obce, ako aj dodržiavanie predpisov v rámci obce. V prípade obchodnej spoločnosti môže byť kontrola zverejňovania informácií v rámci jej činnosti predmetom iných kontrolných orgánov alebo audítorov.

Zákazka s hodnotou do 50 000 eur sa považuje za zákazku malého rozsahu, na ktorú sa nevzťahujú plné ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní. Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v tomto prípade nevyžaduje riadne verejné obstarávanie, pokiaľ hodnota zákazky neprekročí stanovený limit.

Ale aj pri zákazkách malého rozsahu je potrebné dodržiavať zásady transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie. V praxi to znamená, že na zabezpečenie hospodárnosti a spravodlivosti v procese výberu dodávateľa je postačujúce uskutočniť porovnanie cenových ponúk. Tento krok je stále potrebný, aby sa predišlo neodôvodneným rozdielom v cenách a aby bola zabezpečená konkurencia a transparentnosť čiže porovnanie cenových ponúk je postačujúce a odporúča sa ako najjednoduchší spôsob výberu dodávateľa pri zákazkách malého rozsahu.

Aby sa zabránilo konfliktu záujmov pri zadávaní zákazky vlastnému, obecnému sociálnemu podniku, je potrebné prijať opatrenia, ktoré zabezpečia transparentnosť a objektivitu v celom procese verejného obstarávania. Medzi dôležité kroky na minimalizáciu rizika konfliktu záujmov patrí zabezpečenie transparentnosti, nezávislé hodnotenie ponúk, definovanie rovnakých podmienok pre všetkých uchádzačov, zabezpečenie vylúčenia konfliktu záujmov, externý dohľad a kontrola a vytvorenie interných smerníc.